Balaton Gravel Derby 2026: 371 drsných kilometrov vo fotoreportáži

Badacsony leží na severnom brehu Balatonu, zasadené medzi jazerom a vinohradmi. Práve tam sa víkend vlastne začal už deň vopred, pretože na Kenda Leg Loosener si nohy mohli ešte raz poriadne zatočiť, kým sa na druhý deň ráno z úvodného pohodového tempa veľmi rýchlo nestala vážna vec.

Veľkú expo zónu, kilometre bariér a eventový cirkus by ste tu hľadali márne. Kenda, Shimano, jeden foodtruck, výdaj štartových čísel – hotovo. Simon opisuje organizáciu ako "malú, ale fajnovú", s dobrou komunikáciou a hladkým priebehom. Aj Stefan, ktorý registráciu večer pred štartom stihol až o 19:45, bol s organizáciou spokojný. To, že za Balaton Gravel Derby stoja tí istí ľudia ako za Hungarian Divide, je poznať.

Ak si pri pohľade na Balaton predstavíš pohodové krúženie po rovnom brehu, hneď po štarte ťa vyvedú z omylu. O 6. hodine ráno sa vyráža z Badacsony a prakticky rovno do vinohradov. Stefan hovorí o nádherných 20 % rampách a skvelých Leg Openers na zostávajúcich dobrých 360 kilometrov. Prípadne by sa, samozrejme, dal obeh nakopnúť aj obyčajným espressom...

Simon a Markus si trať vopred detailne naštudovali: pozreli si výškový profil, prešli fotky na Komoot a poctivo si spravili všetky domáce úlohy. Pomohlo to len čiastočne, pretože stúpania boli v skutočnosti podstatne tvrdšie, než naznačoval profil: prudké, miestami hlboko v dvojciferných percentách a k tomu často ešte s nespevneným povrchom.

Východ slnka, vinohrady a opakované výhľady na jazero boli aspoň odmenou pre oči; nohy mali v tej chvíli iné starosti.

Stefan opisuje tie isté pasáže južne od Balatonu ako neuveriteľne vyčerpávajúce. K tomu sa pridali dlhé, otvorené rovinky a vietor. Zaujímavý mix: v zásade rýchly, v praxi však neustále prerušovaný miestami, na ktorých trať ukázala zuby.

Organizátor to nazýva zmesou Champagne Gravel, otvorených ciest, voľných a prudkých stúpaní, technických sekcií a dnes už neslávne známeho Sand Pit. Opis sedí – len pri Champagne Gravel by človek azda nemal v myšlienkach priveľmi dlho zotrvávať pri šampanskom.

Stefan a Kirin dorazili na 100. kilometri k prvej z troch občerstvovacích staníc. Pri podujatí, ktoré je v zásade koncipované ako unsupported, to môže spočiatku pôsobiť zvláštne, v praxi však stanice vzhľadom na riedku infraštruktúru pozdĺž trate rozhodne neboli luxusom. Neskôr sa predsa len objavila aspoň jedna kaviareň. Espresso, zmrzlina, Cola a – podľa Kirina – zrejme najlepší koláč na svete.

Po niekoľkých hodinách v sedle je však kulinárska objektivita pomerne pružný pojem.

Napriek všetkému bol pre Stefana a Kirina čas pod 20 hodín stále v ríši možností. Cieľ tak pomaly dostával konkrétny čas príchodu.

Vpredu boli Simon a Markus v tej chvíli už dávno odkázaní sami na seba. Ich skupina sa počas mnohých kilometrov postupne zmenšovala, až napokon po približne 250 km pokračovali definitívne len vo dvojici.

Z úvodnej pretekovej taktiky sa medzitým stal celkom jednoduchý program: šliapať, jesť, piť, hľadať stopu, repeat.

Krátko pred 22. hodinou dorazili k tretej občerstvovacej stanici. Kirin už mal za sebou svoju dovtedy najdlhšiu jazdu, no stále ich čakalo približne 100 kilometrov. So slnkom zároveň zmizla aspoň horúčava – a tma prakticky zakryla aj pohľad na to, ako dlho sa bude ťahať ďalšie stúpanie.

Divákov teraz nahradili srnky, líšky a jazvece. Asfalt bol naďalej nedostatkovým tovarom.

Po 350 kilometroch začalo mať každé upozornenie Garminu na blížiacu sa "nespevnenú cestu" istý psychologický účinok. Dlaniam, zápästiam a zadku bolo hodnotenie situácie očividne celkom jasné. To, že organizátori aj v tejto fáze dokázali nájsť drsné a šikmé washboard pasáže smerom do kopca, svedčí prinajmenšom o dôslednosti.

V istej chvíli sa z noci opäť vynorilo Badacsony. O 1:30, po 19 hodinách a 33 minútach, prešli Stefan a Kirin cieľom: 31. miesto overall a piate miesto medzi tímami.

Pár high fives, trochu rečí s organizátormi – a potom? Hotel, sprcha, posteľ?

Ani nie.

Obaja sa rozhodli okamžite vyraziť na približne dve a pol hodiny trvajúcu cestu domov do Graz. V tej chvíli boli hore približne 26 hodín, no po 371 gravel kilometroch boli očividne stále dostatočne nabudení. Niektoré rozhodnutia netreba vysvetľovať. Stačí ich prežiť.