Pernsteiner a Morath víťazia na Alpentour 2025

Sú také momenty, ktoré človeku nekompromisne ukážu jeho vlastný vek. Napríklad vlastné deti, regeneračné časy alebo stav po vypití jedného piva.
Obzvlášť nemilosrdný je kalendár. Naposledy som sa pokúsil o Alpentour v roku 2012 – a zrazu je rok 2025.

Schladming sa už pred prvou etapou ukázal v tom najlepšom svetle: ubytovanie v cieľovej zóne, priateľské vzdialenosti pre deti, pekár, ktorý má otvorené aj počas sviatkov.
Presne o 10. hodine vo štvrtok, 19. júna, zaznel výstrel na štarte 26. ročníka štajerského etapového preteku – ako hobby jazdec samozrejme na konci štartovného poľa, výškové metre to už nejako zariadia.
Trať: neuveriteľne krásna. Stúpania: tvrdé, ale srdečné, obzvlášť posledné výškové metre na Häuser Kaibling. Zjazdy: veľa vysokorýchlostnej šotoliny, na konci potom rodeo v bikeparku až do cieľa. To už na celoodpruženom biku nebolo zábavné, klobúk dolu pred všetkými jazdcami na hardtailoch!
Profesionáli: Vedia, že nás čakajú ešte tri dni na biku? Obávam sa, že áno.
Vlastný výkon: pre mňa úplne v poriadku. 286 W NP, 02:45 h, 7. miesto medzi amatérmi.
Už sa tešíme na 2. etapu, Dachstein volá! Ale oveľa dôležitejšie: Zmrzlina pre rodinu podporného tímu, tú si určite zaslúžili.

Na sviatočný deň bola na programe kráľovská etapa, okrem iného s Türlwandhütte a náročnými 2.700 výškovými metrami na 70 kilometroch. Tak ako sa favoriti už na prvom kopci odpojili, rozpadlo sa pole aj vzadu medzi nami hobíkmi.
Dlhé stúpanie do masívu Dachstein však nebolo výzvou len pre nás jazdcov. Aj podpora sa musela poponáhľať, aby vôbec získala nejaké parkovacie miesto.
Kto sa – vrátane mňa – deň predtým tajne sťažoval na lesné cesty, bol na druhej etape vyvedený z omylu: traily v hojnosti, strmé pasáže, technické korenisté úseky – všetko, čo si srdce môže priať. Rád by som ich všetky ešte raz prešiel – ale tentoraz bez toho, aby som bol úplne vyčerpaný.
Predposledné stúpanie na Rittisberg bolo mojím konečným protivníkom – horúce, dlhé, strmé. Ale nejako to tak bolo u všetkých, nikto sa už nedokázal smiať. Na konci to išlo opäť cez bikepark dole na 7. miesto medzi amatérmi, 4. miesto v kategórii. To, že nasledujúci deň bude čakať Reiteralm, si moje nohy v tom momente ešte mysleli, že je zlý vtip.

Tretia etapa v Schladmingu opäť prilákala množstvo divákov: etapové preteky, jednodňové preteky, detský šprint … Hlavné námestie bolo plné, počasie už tretí deň za sebou gýčové a atmosféra výborná.
Na rozdiel od predchádzajúcich etáp sa dnes hneď po štarte išlo 600 výškových metrov do kopca, čo moje nohy spracovávali len s miernym nadšením.
Čo si osobne cením: Po troch dňoch driny sa ľudia už poznajú. Včera to bolo moje zadné koleso, ktoré vytiahlo kolegov z kategórie Amatéri 1 na Türlwandhütte, dnes to bolo naopak.
Druhé nemecké duo ma však aj tretí deň za sebou pri zjazdoch priviedlo na pokraj infarktu a aj do kopca nasadilo top tempo.
Tentoraz bola pre mňa zlomovým bodom zjazdovka smerom na Reiteralm. Už som nemal žiadny ďalší prevod ani watt navyše k dispozícii.

Technicky sa tretia etapa pohybovala medzi prvou a druhou: lesné cesty, ale aj niekoľko flowových trailov a zaujímavé zákruty, na záver, ako obvykle, zakončenie v bikeparku.
Na konci dňa z toho bolo 8. miesto v celkovom poradí a 5. miesto v kategórii Amatéri 2, v celkovom hodnotení to dokonca stačilo na virtuálne pódium. Ale ako Eddy Merckx tak výstižne povedal: „Hora nemá zľutovanie.“ V našom prípade je to Schafalm, ktorú zajtra zdoláme formou časovky do vrchu ...

Záver tohtoročnej Alpentour tvorila tradične individuálna časovka do kopca na Schafalm. 1 100 výškových metrov na 11 kilometroch – pohľad na profil a GPX dáta dokazovali: Toto bude náročné.
V opačnom poradí celkovej klasifikácie sa štartovalo v 30-sekundových intervaloch ... konečne raz nestáť 45 minút v štartovom bloku na priamom slnku! Smel som sa o 11:55 pohnúť cez štartovú čiaru a snažil som sa rozložiť si preteky aspoň do polovice trate k medzistanici.
Potom som však, rovnako ako mnohí iní, nemal už žiadny vhodný prevod a trápil som sa cez koreňové rampy až do cieľa.
S mojím priemerom 330 W som bol po troch nemenej náročných etapách veľmi spokojný. Že ma však štvrtý Belgičan predbehol ešte o 16 sekúnd, bola smola. Ale čo je už 16 sekúnd po 10 hodinách a 44 minútach pretekov?
Klobúk dolu pred Hermannom Pernsteinerom, ktorý si ešte dokázal vybojovať celkové víťazstvo. Iba na časovke do kopca mi neuveriteľne nadelil 12 minút.

Môj osobný názor: Alpentour dostála svojmu menu ako rodinne priateľské MTB etapové preteky. Moje dve hrdinky sa ma každopádne už v cieli pýtali, kedy sa sem opäť vrátime.