Gravel biking v Dachstein Salzkammergut

Rindbach pri Ebensee, niekde v divoko členitých dolinách na severnom úpätí Mŕtveho pohoria. Za nami leží očarujúci Offensee, pred nami nádherný Traunsee, a vľavo a vpravo sa týčia Eibenberg a Erlakogel, ľudovo nazývaný aj Spiaca Grékyňa kvôli svojmu výraznému severozápadnému profilu.
S skalnými stenami Zwercheck poskytuje prvý z nich materiál, z ktorého pochádzajú naše najtemnejšie fantasy dobrodružstvá. S jaskyňou Gasselhöhle ukrýva druhý z nich možno najkrajšiu kvapľovú jaskyňu Severných Vápencových Álp. A medzi nimi vytvoril potôčik, pri svojom ústí do Traunsee veľmi milý a čistý, tiesňavu, ktorá nás necháva v neustálom úžase:
Nielenže si predstavenie, ktoré sa odohráva nad pomerne známym vodopádom Rindbach, zaslúži titul prírodnej pamiatky rovnako dobre ako samotný katarakt. Jedná sa po Offenseebachklamm už o druhú skalnú tiesňavu pozoruhodnej krásy a dĺžky, ktorú prechádzame v priebehu niekoľkých kilometrov. A to na trase, ktorú by sme pri letmom pohľade takmer považovali za nezaujímavú, pretože je príliš asfaltová a cestná. Bože, ochraňuj ... alebo lepšie: Solní piráti, pomôžte!

Priznajme si: Tak rýchlo, ako sme si naplánovali dvojdňový výlet do najjužnejšieho kúta Horného Rakúska, tak skeptickí sme boli ohľadom jeho skutočnej vhodnosti na gravelovanie.
Predsa len, oficiálny popis trasy Hornspitz-Achter (24 km/870 m) predpovedal strmé stúpania spolu s únavnou tlačiacou pasážou - žiadna zábava s typickými gravel prevodmi, šírkami pneumatík a možno ešte namontovanou batožinou.
A aj relatívne vysoký podiel asfaltu na druhej trase, 81 km/880 m, ktorú oznámila turistická asociácia, z toho značná časť údajne priamo vedľa silne frekventovanej B145, sľubovala dosť obmedzené gravel potešenie.
Ale po prvé, veci sa dejú inak, a po druhé, ako si myslíme!

Schon die Hornspitz-Runde vedela príjemne prekvapiť. Áno, ich stúpania v zásade patria k strmšiemu a na začiatku túry aj hrubšie štrkovému spektru toho, čo s gravelbikmi prináša zábavu. A naozaj, je potrebné dobyť vrchol hory cez zákernú priamu zjazdovku, ktorej stúpanie s kontinuálnymi 20-25% prekračuje hranice pedalovateľnosti; najmä preto, že začiatok tejto špeciálnej skúšky je navyše aj s hlbokým, voľným štrkom.
Avšak tento strašidelný úsek trvá len 700 metrov a potom sa na ďalších 500 metrov ustáli na - stále športových - 15 až 20%, než sa pred vami rozprestrie Gosaukamm a Dachstein, Plassen a Gosautal, Ramsaugebirge a Salzkammergutské hory a dokonca aj kúsok od Gosausee s takou silou a náhle, že všetky útrapy sú okamžite zabudnuté.
O kulinárskych a atmosférických pôžitkoch v Zeishofalm ani nehovoriac.

Ale postupne. Hornspitz-Achter, a teda štart v krásnom Gosau, na parkovisku športového centra na Steinermühlenweg.
Nádherná kulisa divoko zubatého Gosaukamms s mnohými špicatými kostolnými vežami dediny umiestnenej pred ním nás najprv vítala z chrbta, GPX-trasa nás krátko nasmerovala na východ dolinou - podľa oficiálneho opisu trasy po hlavnej ceste. Tí, ktorí hľadajú pokoj, zostanú alternatívne na necelý kilometer pri Gosaubach a potom sa prepnú cez Stötzlgasse na Ramsaustraße.
Na začiatku viedla táto strmá trasa ešte asfaltovaná cez kvetmi ozdobenú časť obce. Čoskoro sa však povrch zmenil na hrubý, hrboľatý štrk a okolie na les. Po prvých dvoch zákrutách sa povrch a stúpanie výrazne zmiernili a kalibrovali sme naše telesné senzory na pôžitok.
Ako zeleno svietili machy a paprade, ktoré boli ešte mokré od nočného dažďa! Ako intenzívne voňala tmavá lesná pôda po odumretých rastlinných častiach a úrodnej zemi! A ako nehybne vykúkali hory z dolného údolia nad korunami stromov!

Takto sme čoskoro zvládli týchto prvých 300 výškových metrov tejto slučky, ktorá prechádza do blízkosti idylickej Iglmoosalm severne od Pass Gschütt Straße.
Rýchlo sme sa spustili dole na B166 a nepekný, premávkou obklopený kilometer ďalej do Salzburgu (dobrá správa: Pre tento úsek bola práve postavená - pri našej návšteve ešte nie úplne hotová - obchádzka cez les). Niekoľko metrov pod vrcholom sme nakoniec odbočili doľava a teda na juh na tú lesnú cestu, ktorá v nasledujúcich 8,5 kilometroch a 450 výškových metroch dobije 1.433 m vysoký Hornspitz zo strany Rußbach.

Pri hrmení, silnom daždi a bičujúcom vetre sme si užili jedinečnú symbiózu priateľsky uvoľnenej obsluhy, výborne chutnej kuchyne, perfektne načasovanej logistiky a láskyplne zladenej dekorácie. Alebo inými slovami: Takto sa dá prečkať búrka!
A tak sa dalo následne aj úplne nasýtiť a spokojne, ako aj sucho, na perfektne udržiavaných, relatívne rovných lesných cestách vrátiť späť na štart – nie bez posledného panoramatického pohľadu na Gamsfeld, Wilder Jäger, Kalmberg, Plassen, celé ploché, zelené údolie a samozrejme kráľa Dachstein plus Gosaukamm.

Po osviežujúcej noci a pohodlných raňajkách sme sa cítili pripravení na druhú časť gravelového dobrodružstva.
So svojimi historickými múrmi – reštauračná a obytná časť chráneného domu pochádza z roku 1517 – nás vidiecky hotel Agathawirt, ubytovanie špecializované na cyklistov od prvého okamihu, skutočne naladil na prichádzajúce udalosti. Napokon, chceli sme sa s okruhom Salzpiraten vydať po stopách tajomných pirátov, ktorí údajne pred mnohými stovkami rokov páchali zločiny na Traunsee alebo, podľa právneho názoru, viedli boj za slobodu a vieru.
Z príbehu, ktorý bol spracovaný v dokumentárnej televíznej produkcii, nie je nič potvrdené. Iba nápis na kaplnke v Traunkirchene poukazuje na „útočisko pohanských pirátov“. Mnoho vecí je však predstaviteľných. Najskôr to, že miestni obyvatelia, odjakživa odbojní, sa bránili proti soľnému monopolu rôznych vlád a vyberali clo svojím spôsobom.

Na to si treba uvedomiť: Ako občas jediný spôsob konzervácie potravín mala soľ v (pre)historických časoch nesmierne veľký význam. O to viac v oblasti dnešného Salzkammergutu, chudobného na iné nerasty, pretože sa v Hallstatte nachádza najstaršia soľná baňa na svete. Jej „biele zlato“ sa cez rieku Traun prepravovalo k Dunaju a odtiaľ ďalej do celej Európy.
A práve popri tejto Traune sme sa, sprevádzaní šuchotom listov starobylej „cisárskeho duba v St. Agathe“ v záhrade našej ubytovne, napäto a zvedavo vydali na cestu.

A potom: Offensee. Color grading, next level. Symfónia tyrkysovej, petrolejovej, oceľovomodrej a zelenej, obklopená lesom, objatá horami.
Aj obor ako neskôr nasledujúci Traunsee so svojím 1 691 m vysokým kamenným strážcom má svoje čaro. Ale tento malý horský jazero, ktorý je prístupný z troch strán, obklopený na širokej lesnej ceste a s teplou vodou, má úplne jedinečnú atmosféru. Špeciálne na južnom brehu, kde tím z Jausenstation Seeau s kreatívnou kuchyňou zabezpečuje telesnú pohodu kúpajúcich sa, turistov a cyklistov.

Gänzlich ohne vodného sprievodcu sme sa museli zaobísť iba po rovnej záverečnej ceste Waldbahn (pozri informačný box: O mníškach a vlakoch), keď sme sa na presne 800 metrov dostali do „alpského terénu“ k poľovníckemu domu Fahrnau.
Čo sme pri štúdiu mapy považovali za Komootov preháňanie, sa potvrdilo najneskôr, keď sa počiatočný koberec koreňov zmenil na stále vyššie a exponovanejšie skalné stupne a ocitli sme sa uprostred skutočného chodníka.

Utešujúce: Tento tlačný úsek je taký krátky, že – aj s prípadnou batožinou – nemá veľký význam. Upokojujúce ďalej: Pasáž je – s gravel bikom aj tak, s horským bicyklom vo väčšine častí asi tiež – taká neprejazdná, že aj v pôvodnom opačnom smere by bola vhodná len na pešiu túru.
Prekvapujúce však: Tento úsek cesty je okrem starých MTB trás ako Fahrnau-Offensee a napojenie na Almsee zahrnutý aj v pomerne čerstvom BergeSeen eTrail na kráľovskej etape (Grünau im Almtal – Steinbach am Attersee, 77 km/2.037 výškových metrov), a to do kopca. Pýtame sa teda, ako to zvláda typicky nie príliš mladá klientela tejto nadregionálnej viacdennej ponuky, vytiahnuť svoje 25-kilové stroje hore?

Avšak zdá sa, že uvedená cieľová skupina je aj tak oveľa tvrdšia, ako sme si mysleli ...
Sme späť v Rindbachklamme, tesne pred otvorenou zákrutou, kde nás scenéria s kamennými múrikmi, letnou horúčavou, bzučaním hmyzu a výhľadom na hlboko dole ležiace riečne koryto s obrovským rebríkom, ktorý z diaľky vyzerá ako historický kamenný oblúkový most, nápadne pripomenie južné Francúzsko.
Lenže: Ešte nič nevieme o tomto očarujúcom mieste nad Ebenseesom. Ešte nás oddeľuje Mordor od konca klammy, od Traunsee, od kúpaliska v rekreačnom areáli Rindbach, od zmrzlinového pohára pri Maislinger, od chutnej večere v Agathawirte. Ešte sa týčia skalné steny, akoby boli bránou do pekla.

Bude pre nás útek z tohto kráľovstva temnoty? Pochybujeme o tom. A predsa: Nádej žije. Pretože práve teraz lesná cesta opäť vyplúva niekoľko starších e-bikerov, ktorí prichádzajú zdola, všetci celkom pokojní a v dobrej nálade pokračujú smerom k nám, akoby sa nič nestalo.
No dobre, tak poďme do Mordoru!