Dachsteinrunde s elektrickým pohonom od spoločnosti Bosch

"Rozprávková lúka v Ramsau, kde sa cesta vinie k južnej stene Dachsteinu!"
"Pece!"
"Ale nie bez predchádzajúcej koblihy na Ritzingerhütte ..."
"Pflindsberg samozrejme, s výhľadom na Altaussee, Trisselwand a jazero."
"Bachlalm spolu so svojimi svišťami."
"Cesta po východnom brehu!"
"Ödensee a chata Kohlröserl."

Už je to takmer dve dekády. Nespočetné hodiny odvtedy dobrovoľne odpracovali dôchodca, pekár, a bývalá učiteľka telesnej výchovy, geografie a nemčiny. Kedykoľvek to roztopenie snehu dovolilo, vždy vyrazili. Najprv nižšie položené úseky, neskôr stúpania a almy. Priblíženie autom, dokončenie na bicykli, s aku vŕtačkou, značkami a skrutkami v batohu.
Videli príchod e-bikov a odchod klasických horských bicyklov. Aj ich vlastný vozový park je medzitým motorizovaný – spočiatku ústupok kvôli Walterovej pľúcnej chorobe; dnes by sa Rosi tejto úľavy na stlačenie tlačidla tiež nechcela vzdať. S úsmevom si spomínajú na svoje staré Kettlery a Mariny a na svoje radostné prekvapenie, keď ich prvé legálne ponuky túr v Salzkammergut konečne prestali nútiť uhýbať do susednej krajiny.

Sediíme s manželmi Putz v záhradnej časti hostinca Agathawirt, keď nám rozprávajú svoj príbeh. Pre Dachsteinrunde a jej jazdcov je tradičný vidiecky hostinec na úpätí Pötschen s jeho mohutnými stromami, hrubými múrmi a vynikajúcimi kulinárskymi kreáciami miestom stretávania od začiatku.
Hostiteľka Andrea Schenner sa k nám pridáva. Patrí k najskorším a najhorlivejším zástancom projektu a podporuje ho dodnes ako zanietená ubytovateľka celým srdcom. Najnovší dôkaz: čerstvo prerobená stodola na e-bike garáž, v ktorej okrem iného slúži dvanásť Bosch nabíjačiek. S iba maličkým oneskorením dorazí nakoniec aj Martin Huber, ako mastermind Salzkammergut Trophy do istého stupňa spoluzodpovedný za turistické akcenty v regióne.
Náš štart do dobrodružstva Dachsteinrunde epowered by Bosch sa nedal lepšie pripraviť než s touto partou.

Na prvý pohľad sa nič nezmenilo. Tiché a pokojné chalupy a tremple ležia v kotlině, z diaľky zvonia kravské zvonce, z ešte väčšej diaľky zdravia holé skaly niekoľkých dvojtisícoviek. Hladní turisti sa posilňujú doskovou hostinou (Brettljause) a syrovými nokmi (Kasnocken), cyklisti s červenými tvárami po 800 výškových metroch stúpania hľadajú tienisté miesta. Z dverí vychádza Marianne s priateľským úsmevom. Farebne vzorované pracovné šaty, biela zástera, čierne krátke vlasy – presne ako pri našom poslednom stretnutí v roku 2006. Zdá sa, že čas prešiel popri salašníčke na Viehbergalm úplne bez stopy.
Na druhý pohľad je však mnohé inak. Predovšetkým e-biky sa opierajú o ploty Ritzingerhütte a spol., namiesto otázky na jedlo a pitie mnohí pýtajú ako prvé na možnosť nabíjania (žiaľ, nie!). K domácim šťavám, kyslému mlieku a salašovej káve si radi objednajú aj pohárik dobrého vína. A voda na umývanie a na prevádzku už vďaka silným investíciám do zabezpečenia prameňov nie je vzácna. Život so všetkými svojimi trendmi, potrebami a marketingovými nápadmi (konkrétne ide o "Almkulinarik by Richard Rauch", ktorý prináša Sauvignon Blanc od Strauss z Gamlitz a modrý Zweigelt od Dworschak z Leutschach do Kemetgebirge) sa jednoducho nezastaví ani pred najvyšším bodom prvej etapy okruhu Dachstein.

Pozorní čitatelia, ktorí sú oboznámení s projektom alebo s regiónom, si to najneskôr v tomto momente všimli: S naším mixom trás a dennou záťažou divoko prechádzame portfóliom Dachsteinrunde.
So skrátenou variantou Goiserer Schleife na úvod a plánovanou extra okružnou jazdou v Ramsau sa pohybujeme v mimoriadne náročných končinách. Zároveň svedčia etapové miesta Bad Goisern a Filzmoos — teda len dve namiesto zvyčajne odporúčaných troch — o zásadne ambicióznom zámere.
„Veď máme e-biky,“ funguje ako upokojujúca pilulka len čiastočne. Nohy sú síce v tom rozsahu odbremenené, v akom hučia motory Bosch. Ale ani tie najrýchlejšie rýchlonabíjačky, ktoré sme na naše veľké potešenie našli na viacerých (aj v aplikácii Spoferan uvedených) nabíjacích staniciach, nás — zaťažených fotobatohom a spomalených fotografickým zadaním — neprinútia obmedziť sa len na jednu viachodinovú prestávku.

Naopak, skratky a cestné varianty, obchádzky a cyklotrasy už odjakživa umožňujú ubrat z desivosti niektorých výziev Dachsteinrunde alebo sa im úplne vyhnúť.
To, čo sa osobitne osvedčilo pre skupiny s nevyrovnanou výkonnosťou, bolo preto prijaté aj ako pravidlo v modernej VR-verzii: Vedenie trasy je, s výnimkou troch úsekov s meraním času, ľubovoľné, takže existujúca trasa spolu s variantami už nie je nič iné ako (dobré) odporúčanie, od ktorého sa napríklad pri zlom počasí pokojne možno odchýliť.

Je skoré popoludnie, slnko svieti z jasne modrej oblohy. S približne 70 kilometrami a 2 000 metrami prevýšenia na displejoch sme si zaslúžili našu druhú prestávku po delikátno‑kreatívnom „Bögl‑Brunch“ na chate Kohlröserl.
Ešte netušíme, že o kus ďalej na juhozápade sa atmosféra začína zahrievať na nepríjemné večerné prekvapenie. Náš plán vziať Stage 2 hore na Türlwand ešte v prvý deň prekazí náhle vznikajúca búrka. Predtucha a varovanie miestneho Heinza Siedera, ktorý nás kúsok cesty sprevádza, nás síce ochránia pred istým nešťastím na úpätí južnej steny Dachsteinu a rýchlo nás odvezú po štátnej ceste do Filzmoosu. Ale tomu, že za našimi menami v účastníckom zozname Dachsteinrunde VR bude stáť DNF, nedokáže zabrániť ani schladmingský MTB‑veterán. Náš časový plán bol aj na druhý deň príliš nahustený na to, aby sme si zameškané dohnali skoro ráno.

Vyštartovaní v Hornom Rakúsku a už predpoludním úplne beznádejne zdržaní v Štajersku, nás po veľmi pôsobivej jazde cez Öfen, ďalšej orgii nabíjania a občerstvovania v Aich a hektickom úteku pred búrkovou frontou nakoniec večer privíta Hanneshof v salzburskom Filzmoose.
Doslova prvý dom na námestí obce, ktorá ešte v 60. rokoch pozostávala len z niekoľkých gazdovských domov a vlastne je turistickým produktom skorých sedemdesiatych, patrí v rámci rozmerov Dachsteinrunden skôr medzi zelenáčov na zozname partnerských prevádzok. Chýbajúce pionierske zásluhy si však rodina Mayr s tímom s nasadením hravo vynahradí a uteší nás vynikajúcim jedlom, šikovným čašníckym šarmom a poctivým pohárikom pálenky nad naším virtuálnym zlyhaním a premeškaným dachsteinským vrcholom.

Príliš skoro musíme nasledujúce ráno opäť vyliezť z postelí štvorhviezdičkového hotela. Ospalo si pochutnávame na špeciálne pripravenom early-bird tanieri a srkáme kávu. Aspoň nám vďaka E-bajkom nohy nebolia.
Až rozjazd po mýtnici smerom na Hofalm pozdĺž Warmen Mandling nás preberie. Teplomer na Garmini ukazuje desať stupňov. Aké šťastie, že potôčik vedľa nás nie je Kalte Mandling!

To je salomónske rozhodnutie, s ktorým sa radi vydávame na cestu, aby sme dokončili našu, žiaľ, bez hodnotenia, preto však ešte zďaleka nie bezcennú misiu.
Turistickí pracovníci z Goisernu neskôr po usilovnom pátraní túto náhodnú verziu ešte nepriamo potvrdia: Vtedajší kúpeľný riaditeľ Siegfried Mittendorfer tvrdí, že myšlienka trasy okolo Dachsteinu na horskom bicykli dozrela pri debatách medzi kolegami a v rozhovoroch s inými turistickými združeniami a nemá žiadneho skutočného autora.

Tak prekvapivo, ako včera prišla búrka, tak rýchlo sú na 2. deň od popoludnia ohlásené silné búrky a nepriaznivé počasie. Preto rozumne rýchlo absolvujeme Hornspitzrunde, aby sme cez priepasť Gschütt a Gosausee prišli priamo k záverečnému stúpaniu na Rossalm. Aspoň jedno etapové víťazstvo chceme po technickom K.O. na Viehbergalm a po meteorologickom K.O. pri Dachstein-Südwand získať riadnou cestou!
Ale stalo sa to, čo muselo prísť: tu ešte jedno extra foto, tam stretnutie so starým známy, a wow, pozrite, čo všetko dokáže panoramatická funkcia dronu!
Medzi rozlúčkovým pozdravom do Tennengebirge, plavbou po rieke Lammer, návštevou Kirchenwirt v Gosau a absolútnym kitschalarmom na severnom úpätí masívu Dachstein s ľadovcom, jazerom a vysoko dramatickými skalnými útvarmi sa tak roztrácame, že nám zostáva už len červeno-modrá Direttissima späť k Hallstättersee.

A tam potom sedíme na brehu tohto všadeprístupného prírodného klenotu, kým nás domov nezaženie temné dunenie hromu; prsty na rukách a nohách v stále osviežujúcej vode, Krippenstein - najsevernejší, plošinovitý výbežok Dachsteinu - opäť šikmo vpredu, ako na začiatku našej obchádzky.
Podľa doslovného znenia pravidiel účasti môžeme pri Dachsteinrunde VR zlyhať. Ale naše vnútorné „Haben“-účty signalizujú úplný úspech. Krajina? Ľudia? Vášeň? Trikrát viac než 100 percent. Športové nároky: dostatočné. Únava: totálna. Potrvá chvíľu, kým sa všetky dojmy usadia.

Musíme si však svoje zážitky zatiaľ rozprávať len medzi sebou. Andrea Schenner práve behom kroku prechádza záhradnou terasou hostinca Agathawirt, aby zachránila sedáky a prestierania pred ďalším lejakom. O Martinovi Huberovi nie je ani s malým oneskorením ani stopa. A manželia Putz dnes, samozrejme, tiež nie sú znova prítomní.
To však nevadí. Najdôležitejšiu otázku sme Walterovi a Rosi už na začiatku položili. Či sa ešte pustia do jesennej obnovy značenia okruhu Dachstein, sme sa ich opatrne spýtali – vzhľadom na ich oslabené zdravie a postupujúci vek. „Dúfame v to,“ znela odpoveď okamžite. „Veď pri tom strávime toľko príjemných hodín.“
Čerstvo späť z bicyklovania, klábosenia a vychutnávania si, túto nádej môžeme len príliš dobre pochopiť.