Baranski Enterhaken a držiak na cyklopočítač 76projects

Až pred pár rokmi vyzerali všetky aero riadidlá nejako podobne. Bol tu základný riadidlový systém spolu s brzdovými pákami, opierky na ruky a predĺženia s radením. Či už boli z hliníka alebo karbónu, cenovo to bolo nejako zvládnuteľné a väčšina komponentov pasovala aj na všetky bicykle so štandardným 1 1/8“-krkom vidlice. Medzitým má každý výrobca bicyklov, ktorý si na sebe dá záležať a dokáže vyrobiť zodpovedajúci počet kusov, proprietárny kokpit na triatlonovom alebo časovkárskom bicykli. Radenie je elektronické a to, čo bolo kedysi dostupné ako riadidlá za pár stoviek eur, teraz vždy stojí štvormiestnu sumu a pasuje len na tento jeden bicykel.
Krížová kompatibilita? Vylúčené.

O stupeň vyššie sú potom tuningové komponenty, ako sú špeciálne nástavce, opierky na ruky alebo dokonca individuálne prispôsobené kokpity. Nezáleží na tom, či sú laminované z karbónu alebo vytlačené z titánu, cenovo sú tu možnosti neobmedzené. Úžitok vo forme „dodatočne ušetreného času“ je však vo väčšine prípadov homeopatický – alebo inak povedané, draho kúpené „marginálne zisky“. Okrem toho, že takéto komponenty nie sú len obmedzené na jeden model bicykla, ale aj na jedného konkrétneho športovca v jednej pozícii – od toho momentu už nie je možné nič nastavovať. A len tak na okraj: Ak sa nosná časť alebo absolútny unikát z dielne vynálezcu dovezený z UK alebo USA pokazí, otázne zostáva, kto za to preberá zodpovednosť. Nehovoriac o tom, že už nejeden tuningový nadšenec narazil na problém s dovoznou daňou a colnými poplatkami, čo celé potešenie ešte viac predražilo.

Pre väčšinu z vás to nie je relevantné, ale stále stojí za zamyslenie: UCI má presné predpisy, aké veľké a plošné môžu byť komponenty riadidiel, a tiež, že nie je povolená žiadna jednoliata verzia, ale musia to byť nevyhnutne dva oddelené nástavce. Perspektívne sa to ešte viac skomplikuje, pretože čoskoro nebudú potrebné len UCI logá na rámových setoch, ale aj na jednotlivých častiach kokpitu, a potom už individuálne vyhotovenia nebudú vôbec povolené.

Dá sa to však aj inak, a to tak, že sa zamyslíme nad pozíciou a nad tým, ako ju môžeme doladiť, aby sme ju mohli udržať čo najlepšie a bez obmedzení počas celej vzdialenosti. Pretože jazdec a konkrétne jeho čelná plocha sú tí, ktorí stoja najviac wattov, a preto tam môžeme dosiahnuť najväčší pokrok. Najväčšia výhoda, okrem aerodynamických ziskov: Nestojí to hneď celý svet.

Montáž je mimoriadne jednoduchá. Háčik zarovnáte so zodpovedajúcou radiacou pákou alebo tlačidlom na nástavci, upevníte ho ideálne čiernou lepiacou páskou (tá drží aj tu výborne a patrí do každej dielne) a na to položíte vrstvu prispôsobenej protišmykovej pásky alebo omotávky na riadidlá. Mimochodom, protišmyková páska je súčasťou balenia. Kto montuje verziu pre mechanické radiace páky, môže s dvoma výrezmi v protišmykovej páske tiež zabezpečiť harmonický záver.

A kto napríklad jazdí na Canyon Speedmax, kde sú na tomto mieste namiesto omotávky použité gumové návleky od Ergonu, môže tu háky jednoducho zasunúť a pripevniť páskou.

Tento držiak je modulárne navrhnutý. Môže byť pomocou dištančných vložiek a vďaka stupňovitému nastaveniu presne prispôsobený vzdialenosti predĺžení a požadovanému sklonu, napríklad tak, aby sa displej neodrážal. Pripája sa obojstranne pomocou pevného suchého zipsu, ktorý fixuje dva plastové držiaky na rúrku. Keďže však tento držiak má kontakt s predĺžením iba na štvrtine kruhu, hodí sa aj na oválne a iné špeciálne tvary.

Okrem toho je možné počítač otočiť tak, aby bol v aero pozícii dobre čitateľný. Pri obzvlášť úzkych predĺženiach môže byť zasunutie počítača pomocou bajonetového uzáveru problémom. Na tento účel je možné držiak rozšíriť o vložku „No Turn“, pri ktorej sa na zaistenie len preklopí malá páčka a nie je potrebné otáčať celý počítač o 90 stupňov.

A kto jazdí buď so svetlom, Go Pro alebo takými aerometrami ako Notio, ten môže držiak rozšíriť smerom nadol o takéto uchytenie.
Briti navyše mysleli na extrémne úzke nastavenia - držiak je možné namontovať až na šírku 65 milimetrov stred/stred rozšírenia.

Oba diely nájdete spolu s množstvom iného rýchleho vybavenia na derbaranski.shop

Baranski už viac ako 20 rokov jazdí s aero riadidlami a videl prichádzať a odchádzať množstvo trendov – niektoré sa len tesne vyhli hranici nezmyslov, iné ju občas prekročili. Pre časopis triathlon pracuje ako tester, a to, čo dnes ešte bez označenia testuje na severonemeckej nížine, sa možno o pár mesiacov dostane na trh – možno aj sériovo.

Paralelne prevádzkuje derbaranski.shop, intenzívne sa venuje téme tuning reťaze a práve vyšlo druhé vydanie jeho knihy "Cyklistika v triatlone a individuálnej časovke", ktorá sa zaoberá všetkým, čo súvisí s rýchlou jazdou na aero riadidlách. Športovo už okrem iného vyhral „King of the Lake“ a Monster časovku a ako master stále drží krok s amatérmi, pokiaľ ide o tému časoviek. Mimochodom, Baranski má aj krstné meno: Marcus.