Na cestách po Silva Trails a v Bike Aréne Ischgl/Samnaun

S novým Alpkogel-Trailom je teraz v Galtür k dispozícii rodinný a začiatočnícky vhodný trail, ktorý ponúka dobrý kontrast k alpským túram okolo Ischglu. Divoká drsnosť krajiny, vysoké hory tvoria v prípade Alpkogel-Trailu iba kulisu. Pohľad padá na výraznú Gorfenspitze, ktorá ohraničuje údolie na juhu, a Fädnerspitze na severe.
Flowtrail sa pohodlne vinie od výstupu z Alpkogelbahn vo výške 1 970 metrov nad morom smerom do údolia, sem-tam nejaká terénna vlna láka ambicióznych jazdcov k skákaniu, sem-tam nejaká klopenka k zrýchleniu z oblúka.
Tu a tam uľahčuje cestu drevený most alebo pozýva malé miesto na oddych a vychutnávanie si výhľadu. Tak ako v našom prípade Weiberhimmel, ktorý nám v polovici cesty do údolia ponúka pozemské kávové pôžitky. Tak idú posledné zákruty na úpätí Ballunspitze dolu ako kvetinové, brazílske cappuccino. Na konci jemne, ale predsa, prechádzame hranicou lesa a opäť končíme na Siggiho pumptracku.

Zatiaľ čo sa aktuálne (leto 2024) ešte pracuje na posledných úpravách Alpkogel-Trailu, už sú stanovené ďalšie plány rozšírenia s Birkhahn Trailom. Ten by mal nasledovať v nasledujúcom roku a byť technicky o niečo náročnejší. S novými Silva Trails tak vzniká nielen kontrastné doplnenie ponuky, ale aj dobré a bezpečné cvičné územie pre alpské cyklistické dobrodružstvá.
Na konci cesty vedie naša túra opäť po prúde rieky smerom k Ischglu, kde sledujeme chodníky niekdajších pašerákov do Samnaunu.

Odľahlé Samnaun má dlhú a fascinujúcu históriu pašovania. Región bol vďaka svojej geografickej polohe a ťažkej dostupnosti po stáročia ideálnym miestom pre pašerákov, ktorí cez hranice prenášali tovar ako tabak, kávu, cukor a alkohol.
Najmä v 19. a začiatkom 20. storočia pašovanie prekvitlo, pretože colné poplatky v Rakúsku a Švajčiarsku boli vysoké. Obyvatelia na oboch stranách hranice využívali svoje miestne znalosti na navigáciu cez úzke a miestami ťažko priechodné horské chodníky a vyhýbanie sa colníkom.

Kým kedysi bolo prekonanie Álp viacdňovým a riskantným podnikom, dnes je pre nás vzdialené len dve jazdy lanovkou. Po približne 30 minútach jazdy so Silvretta- a Flimjoch-Bahn dosiahneme Flimjoch na hranici so Švajčiarskom a ocitneme sa tak v najkratšom čase v úplne inom svete.
Z pokojných letných aktivít v centre Ischglu s kaviarňami, reštauráciami a športovými obchodmi nás lanovka katapultuje do horskej panorámy superlatívov, obklopenej trojtisícovkami, ktorá pri dobrej viditeľnosti z Greitspitze siaha až po Ortler, Wildspitze a Piz Palü.

Je to kontrast, ktorý je ešte viac dramatizovaný striedajúcimi sa slnečnými a oblačnými oknami. Ako gigantická laserová šou sa na obzore objavujú hory osvetlené slnkom, aby o sekundu neskôr opäť zmizli v tme tieňov, keď putujúce svetelné okno zasiahne svahy v popredí.
Nemenej kontrastná je aj cesta cez Greitspitze k Salaaser Kopf, ktorá predstavuje prechod do Švajčiarska. Raz nemilosrdne strmá a aj na eMTB výzva, pri ktorej by si mal človek vždy udržať grip; inokedy prívetivá po hrebeni, aby v nasledujúcom momente opäť odhalila pohľady do hĺbky popri skalných okrajoch.

Takmer 20 elektrických bicyklových minút neskôr stojíme na Salaaser Kopf a tým na prechode do Švajčiarska. Pred nami obdivujeme snehové a ľadové polia Muttler, Vesilspitze a Južný Fluchthorn, aby sme po prvých pár metroch trailu v samotnom Švajčiarsku narazili na sneh.
Áno, rýchlosť a jednoduchosť podpory lanoviek a eMTB zvádza aj horských nadšencov niekedy k tomu, aby podcenili surovú a drsnú prírodu hôr. Pri Salaaser Kopf sme v rámci Ironbike už zažili všetko, od bezoblačného vysokotlakového počasia až po snehové búrky s viditeľnosťou pod 50 metrov. Každopádne, aj pri dobrej predpovedi počasia neškodí byť v takej exponovanej oblasti pripravený na rýchle zmeny počasia, zlé viditeľnostné podmienky alebo nepredvídané cyklistické udalosti.

Na budúci rok je plánované sprístupniť technický trail k Heidelberger Hütte. Tentokrát sa k chate priblížime z doliny.
Aj zjazd z trate Ironbike Extreme cez Val Musauna do Samnaunu si ušetríme a namiesto toho zvolíme jednoduchšiu variantu Hard trate cez Schmugglertrail. Cesta je hodnotená ako S1 na Singletrail-skále a vedie cez vysokohorské lúky späť k Alp Trida a odtiaľ lanovkou na Flimjoch.

Dlhý zjazd z Flimjochu späť do Ischglu je jedným z absolútnych vrcholov v oblasti. Začína niekoľkými štrkovými zákrutami popri drsných skalách, cez drsnú, takmer neskutočnú krajinu a vedie Flimjoch-Trail do plochejšieho a stále zelenšieho terénu.
Pri zlom počasí sa ponúka pokračovanie jazdy vrátane zastávky na Idalpe, kde sa v najhoršom prípade dá s gondolou vrátiť späť do civilizácie. My však odbočujeme, ako maratónski jazdci, na prvom križovaní lesnej cesty smerom k Velill-Speichersee a prekonávame ešte približne sto výškových metrov k Velill-Scharte.

Velill-Trail začína opäť s úžasným panorámom a môžem len všetkým poradiť, aby si na prvých metroch našli čas urobiť niekoľko krokov mimo trailu, aby si oddýchli a vychutnali pohľad do údolia Velill, kde sa rovnomenný trail jasne vinie cez štrkové pásy, pozdĺž skál, potokov a horských lúk do údolia.
Z Velill-Alm vedie Ironbike Marathon lesnou cestou späť do údolia, zatiaľ čo dolná časť trailu s odhadovanou náročnosťou S2-S3 predstavuje ešte raz lahôdku pre skúsených cyklistov.
Večer zakončíme v jednom z mnohých podnikov v centre dediny Ischgl, aby sme sa na druhý deň vďaka eMTB ešte raz vybrali na kulinársku odbočku smerom k Švajčiarsku.

V našom špeciálnom prípade by sme bez eMTB vôbec neprišli na nápad vyraziť na obed do hôr pri takejto predpovedi počasia. Či je to dobré alebo zlé, nechávam na diskusiu. Faktom je, že rýchlosť v horách väčšinou prináša aj zvýšenú bezpečnosť. To samozrejme platí aj pre biobicykel v porovnaní s turistikou. V prípade potreby sa buď rýchlejšie dostanete k cieľu, rýchlejšie k záchrannému úkrytu alebo späť do údolia.
Naším cieľom na obed je Heidelberger Hütte, ktorá sa nachádza vo výške 2 264 metrov nad morom v zadnej časti údolia Fimbatal, na úpätí Fluchthornu (3 399 m). Takmer 1 000 výškových metrov z Ischglu k chatke predstavuje zaujímavý prierez krajinárskymi formami oblasti Silvretta. Po poslednom pohľade na Ischgl z otočky, potom cez lavínovú galériu, popri infraštruktúre lanoviek a posledných výbežkoch civilizácie, rýchlo dosiahneme osamelé cesty v turbo režime.