Arlberg Giro 2025: Andrin Züger a Amalie Cooper triumfujú na cestnom cyklistickom klasiku

142 kilometrov, 2 400 výškových metrov a 1 200 motivovaných účastníkov: Arlberg Giro 2025 si vyžadoval kondíciu, koncentráciu a pevné nervy. Nakoniec sa pod veľkým potleskom v cieľovej oblasti pešej zóny v St. Antone presadili Švajčiar Andrin Züger a Britka Amalie Cooper.

„Nové vedenie trasy nebolo jednoduché – ale všetko fungovalo hladko. Atmosféra bola skvelá, výkony pozoruhodné“, tešil sa Martin Ebster, riaditeľ turistického združenia St. Anton. Všetkých 1 500 štartovacích miest bolo už vopred obsadených, približne 1 200 jazdcov nakoniec nastúpilo do pretekov za premenlivých podmienok – a takmer rovnaký počet dosiahol aj cieľ.

Zatiaľ čo sa hlavné pole ešte muselo pripraviť na mnoho ďalších hodín jazdy, pre vedúcich športovcov sa už začala rozhodujúca záverečná fáza. 15 kilometrov pred cieľom opäť zaútočil Andrin Züger: prešiel do ofenzívy a znova prevzal vedenie. Na poslednom stúpaní Švajčiar využil svoje silné stránky, zrýchlil tempo a vytvoril si náskok.

Burke a Pammer reagovali promptne, vstali zo sedla, zvýšili frekvenciu - no odstup narastal: 15, 20 sekúnd ich delilo od vedúceho. Züger pokračoval neoblomne ďalej, priamo smerom k cieľu. Jazdec tímu MYVELO Pro Cycling si prešiel svojou sólo jazdou, rovnako ako predtým pri priehrade Kops. Silný výkon Švajčiara - a strhujúce finále pre Arlberg Giro. Medzi ženami sa nakoniec presadila Amalie Cooper pred Nemkou Evou Schien a Rakúšankou Corinou Pichler.

Medzinárodné cyklistické kritérium: Rýchle okruhy cez centrum obce
Na technicky náročnom okruhu si viac ako 50 medzinárodných profesionálnych športovcov zmeralo sily v napínavých súbojoch o pozície – vrátane spektakulárnej zákruty pri hoteli Schwarzer Adler, ktorá divákom priniesla dávku napätia.

Najprv odštartovali preteky ženy: V záverečnom šprintovacom kole sa dokázala presadiť Rakúšanka Leila Gschwentner. Medzi mužmi si nemecký majster v kritériách Dario Raps dokázal v šprinte vybojovať rozhodujúce centimetre náskoku.

Cesta začala pohodlne v Railjet - aspoň teoreticky. Prakticky ma a môj bicykel delilo päť vagónov, čo pri prestupovaní nebolo práve ideálne. Ale hej, hlavné bolo, že sme spolu dorazili do St. Anton.

Piatok: Nočný šprint & rozhovory so známymi
Presne o 15:00 odštartovali kvalifikačné jazdy úplne nového nočného šprintu - 200 metrov mierne do kopca, najlepší čas: 17,3 sekundy. Večer nasledoval k.o. režim v lejaku. Avšak vďaka LED štartovacej rampe, pyrotechnike a dobre naladenej verejnosti sa showdown aj tak stal veľkolepou udalosťou.
Popritom bývala v rovnakom hoteli aj ultra-gravel legenda Sebastian Breuer. Dosť materiálu na odborné debaty pri večeri - od Badlands po Unbound bolo všetko témou.

Sobota: Čísla, cestoviny, napätie
Dopoludnia bolo na programe vyzdvihnutie štartového čísla, potom wellness a pasta párty: jazdy lanovkami na Gampen a Galzig, následne poriadny relax vo "Wellcom". O 17:00 sa konal míting pre jazdcov - a krátko na to plynulo pokračovalo cyklistické kritérium v pešej zóne. Napínavé, obzvlášť eliminátorový režim žien: každé kolo vypadla jedna jazdkyňa, až kým nezostali iba tri, ktoré šprintovali o finálne víťazstvo. U mužov bolo pole s viac ako 50 jazdcami husto natlačené, čo prinieslo veľa akcie.

Nedeľa: Začíname o 07:00 – s lotériou počasia
Budík o 05:00, raňajky o 05:30, oblečenie: dlhé, nepremokavé, odolné voči dažďu. A bolo to dobré rozhodnutie! Arlbergský priesmyk som zvládol prekvapivo hladko za 32 minút. Počas zjazdu do Bludenze sa však stala klasika: železničné závory dole. Nevadí, aspoň som si mohol krátko odskočiť – prvý a jediný raz, zvyšok sa vypotil.

Od Bludenze sa dokonca objavilo slnko. Jemný západný vánok mi dul do tváre a skupina, na ktorú som sa chcel zavesiť, bola pre mňa trochu príliš motivovaná, tak som ich nechal ísť. Aj tak som sa už sústredil na Zeinisjoch.

Ganifertal: strmé, strmšie, au
Pri mýtnej stanici v Partenene bolo definitívne jasné: Teraz to bude vážne. Stúpanie cez Ganifertal bolo náročné – 6 kilometrov s priemerom viac ako 10 %, úseky až do 20 %, finále s neustálym sklonom 15 %. Po stranách ľudia tlačili bicykle. S prevodom 33-32 som bol na limite. Normálne nie som fanúšik šliapania v stoji, ale tentokrát to bolo nevyhnutné na prežitie.

Našťastie, uprostred bola voda, cola a morálna podpora. Hore bolo treba doplniť fľaše, obliecť všetko, čo som mal, a pustiť sa do technického zjazdu smerom na Paznaun. Bohužiaľ, ozval sa môj vnútorný stehenný sval, ktorý očividne tiež nie je veľkým fanúšikom šliapania v stoji. Krátke natiahnutie, doplnenie elektrolytov a pokračoval som ďalej.

Finále s trojkolkovým momentom
V Pians som si ešte rýchlo doplnil fľaše, potom začalo náročné záverečné stúpanie. Na papieri sa zdalo neškodné: priemerne okolo 2 %. V realite? Striedanie pocitov z protivetra, unavených nôh a mentálneho útlmu.

Môj najemotívnejší vrchol: Krátko po Flirsch mi malé dieťa na trojkolke zamávalo. V tom momente som musel naozaj bojovať so slzami. Keď je človek úplne vyčerpaný, fyzicky aj mentálne, takéto gestá stačia na zimomriavky.

Posledné metre v pešej zóne? Čistá eufória. Klobásová žemľa, orechový koláčik a Red Bull v cieli: Menu víťaza (alebo lepšie povedané, finišéra). Po sprche a následnom oddychu v hotelovom wellness bol človek opäť vo svojom tele.

Moje hodnotenie: Rád si to zopakujem!
Arlberg Giro je skutočným odporúčaním. Nová trasa cez Ganifertal bola brutálna, ale scenéria bola úžasná. Skvelá organizácia, silná atmosféra a veľa malých momentov, ktoré zostanú v pamäti.