Merida Reacto V 2027 v dlhodobej recenzii

Február tohto roka, Oropesa del Mar, približne 90 km severne od Valencia – podobne ako asi 30 ďalších novinárov z celého sveta som dostal exkluzívnu možnosť vziať vtedy ešte oficiálne nepredstavené Reacto V na prvú jazdu. Model ONE s nábojovou prevodovkou Classified, brzdami Dura-Ace a kolesami DT Swiss presvedčil na prvý pokus. Predovšetkým kľukatý zjazd po CV-147 smerom na Benicassim okamžite vyvolal chuť na ďalšiu jazdu – a tak som si stúpanie vyšiel ešte raz, len aby som si poriadne vychutnal prúdenie vzduchu a geniálne ovládanie stroja Merida.

Už počas druhého dňa v kempe Merida sa však ozvali žalúdočno-črevné problémy. Jazdy – 50-kilometrový okruh na úpätí el Bartolo a Coffee Ride na modeli TEAM (Dura-Ace a kolesá Vision) – som si už nedokázal poriadne vychutnať, nieto sa ešte zúčastniť honosnej večere s dobrými červenými vínami. Bolestivá záležitosť.

O to väčšia bola moja radosť krátko po oficiálnom uvedení začiatkom marca, keď som od Schmerzlosena dostal za úlohu podrobiť Reacto dlhodobej recenzii. V napätí prešlo niekoľko týždňov, kým som si mohol od dovozcu Merida SAIL & SURF prevziať Merida Reacto 10K.

Moja forma sa od kempu Merida zlepšila len nepatrne, no športový posed na prekliato úzkom kokpite jazdcovi vlastne nedáva na výber. Len čo rukami zovrieš hoods a pokúsiš sa zaujať úzku siluetu, rýchlosť pri rovnakom výkone citeľne stúpne. Merida venovala vývoju kokpitu extrémne úsilie – na jednej strane preto, aby vyhovel rôznym typom jazdcov, na druhej strane s cieľom ďalej zlepšiť aerodynamiku.

Smola je len v tom, že UCI zverejnila na rok 2026 nové "Regulations", a tak dva zo štyroch rozmerov kokpitu nie sú v súlade s pravidlami UCI. Patrí medzi ne aj kokpit osadený na 10K: V spodnom úchope síce má požadovaných 40 cm, no jeho flare 75 mm je príliš veľký. Dôležité pre všetkých, ktorí pretekajú a potrebujú kokpit vyhovujúci pravidlám: Merida medzičasom pridala ďalšiu, najužšiu verziu spĺňajúcu pravidlá UCI (345/380), na 10K však osadená nie je.

V prvom kopci bol úzky kokpit rozhodne výzvou. Jazda zo sedla si vyžaduje inú polohu hornej časti tela, aby bolo priťahovanie riadidiel ergonomicky bezchybné. Z kopca však CW 1P neposkytlo žiadny dôvod na obavy. Na hoodoch aj v spodnom úchope vzbudzuje plnú dôveru, možno len pri nájazde do zákruty potrebuje o chlp väčší dôraz. Segment "Gföhl - Kremstal - Krems", 18 kilometrov s 2-percentným klesaním, každopádne už ukázal potenciál 10K – pri celkom pohodových priemerných 230 wattoch z toho bol priemer 47. I like.

V kempe Merida presvedčili DT Swiss ARC 1100 na modeli ONE stoickým pokojom v jazde, ktorý sotva rozhodil aj silný bočný vietor a v zjazdoch takmer zvádzal k nerozvážnosti. Vision Metron 5D ACR EVO na modeli TEAM boli, naopak, podstatne agilnejšie a pocitovo rýchlejšie, no zato citlivejšie na silný bočný vietor. Zlatou strednou cestou majú byť BL 60 Pro od Reynolds osadené na 10K – a chalani z Meridy nesľubovali priveľa.

Po tom, čo som si na dunajskej cyklotrase vychutnal vietor do chrbta (segment Kraftwerk zu Kraftwerk, 12,4 km rýchlosťou 36,6 km/h pri 206 wattoch a pulze 119), začal medzi Zwentendorf a Heiligeneich fúkať nárazový vietor zboku. Jasné, 60 mm vysoké ráfiky si potom vyžadujú pevnejší úchop riadidiel, no do väčšieho stresu som sa nikdy nedostal. Cestou domov medzi Großhain a Meidling im Tale napokon prišla veľká chvíľa Reynoldsov: Vietor fúkal na ráfiky pomerne rezko zboku, no mierne zozadu, a postaral sa o neuveriteľný ťah vpred – pocit, ktorý som potom zažil ešte mnohokrát.

Technické parametre Reynoldsov s vlastným profilom ráfika, vnútornou šírkou 21 mm a špicami Sapim CX-Ray ich pri hmotnosti 1.500 gramov radia do najvyššej ligy. Aj tubeless setup – vzhľadom na moju hmotnosť s tlakom 5 barov – s osvedčenými Conti GP 5000 v šírke 28 mm možno bez váhania označiť za moderný. Komfort v porovnaní s mojou súkromnou zostavou s 23 mm plášťami je každopádne fantastický a rovnako ako mnohí cyklistickí nadšenci dokonale chápem, ako dokážu takéto high-end kolesá masívne zvýšiť radosť zo športovej jazdy.

Pri jazde číslo päť som chcel prvýkrát intenzívne preveriť celý balík. Cez Fels am Wagram som zamieril do Tulln, aby som sa potom po cyklotrase na južnej strane Dunaja vrátil domov. Strava vypľula hneď jedenásť osobných rekordov – žiadny div, veď 90 kilometrov som absolvoval priemerom 34,4 km/h a s priemernými 225 wattmi som bol ešte ďaleko od svojho limitu.
Opäť som mal jasný pocit, že ma kokpit núti do aerodynamickej polohy. S podporou skvelých Reynoldsov Reacto neustále pochodovalo vpred a ani raz mi nenapadlo narovnať sa a nechať ho len tak kotúľať. Takto teda aktívny oddychový deň nevyzerá.

Nebojte sa, Meridu som na asfalt nepoložil. Okruh pri Paudorf však neponúkal len množstvo výškových metrov, ale nešetril ani drsným povrchom – najmä cez Höbenbach, posiaty výtlkmi, to nebolo jednoduché a z času na čas som niektorý trafil. Opäť ma prekvapil komfort, ktorý som pripisoval superrýchlym Reynoldsom s 28 mm plášťami Conti.
Po príchode domov mi však chýbal kryt predstavca – na rozbitej trati sa zrejme niekde porúčal. Tento diel si rozhodne zaslúži upgrade. Lícovanie sa síce dá optimalizovať fénom, no tu by som si želal robustnejšie riešenie a jasné "klik", aby sa kryt znova nestratil.

A keď už sme pri tom – je tu ešte druhý detail, s ktorým som sa nedokázal úplne spriateliť. Sedlovka má na zadnej strane gumový kryt, ktorý sa tiež dokonale neprispôsobí aero sedlovke. Pomôže montáž špeciálne vyvinutého zadného svetla – to však doteraz ešte nie je dostupné.

Jeden nedeľný okruh ma zaviedol cez Kirchberg a Großweikersdorf do Hollabrunn a ďalej cez Sitzendorf an der Schmida do Eggenburg. Po zastávke v boxoch vrátane Vanilla Coke v Gars am Kamp som sa cez Kamptal vrátil domov. Približne 130 kilometrov ponúklo všeličo: stúpania, krátke prudké kopčeky, parádne zjazdy, ale aj dlhé rovinky s protivetrom. Reacto – na rozdiel odo mňa – neprejavovalo žiadne známky únavy. Každopádne ma prekvapilo, keď som si doma analyzoval okruh: 206 wattov prinieslo priemer 32,6 km/h. Prvýkrát začalo trochu robiť problémy sedlo Prologo, z dlhodobého hľadiska by som zrejme siahol po inom.

Ďalšia dlhá jazda ma viedla cez Dunkelsteiner Wald a Schallaburg, cez množstvo malých kopčekov do Pielachtal a cez Wilhelmsburg a Herzogenburg smerom na Krems. Približne 1.300 výškových metrov na 145 kilometroch – pre mňa rozhodne výzva. Reacto zostalo počas piatich hodín nedotknuté; aerodynamický projektil opäť pôsobivo dokázal svoje univerzálne schopnosti.

Som na vážkach. Vlastne mi viac vyhovuje klasický diamantový tvar rámu. Vlastne som zastával názor, že cestný bicykel nepotrebuje kotúčové brzdy. Vlastne som už vo veku, keď by mal človek pomaly začať uvažovať o endurance bicykli. Áno, vlastne...

Vlastne je rok 2026 a model Merida Reacto 2027 je zjavením – nič viac a nič menej. Dlhodobá recenzia počas štyroch mesiacov a približne 1.500 kilometrov potvrdila to, čo chalani z Meridy rozprávali v Španielsku: Reacto nie je iba aerodynamickou zbraňou, ktorá si zaslúži účasť vo World Tour, ale vďaka prekvapivému komfortu aj univerzálnou zbraňou. Ako celok je od začiatku do konca ucelené a až na dve drobnosti sa blíži k dokonalosti.

Bohato vybavené 10K zostáva v prijateľných medziach aj cenou: € 9.899,- za SRAM Red AXS vrátane powermetra, Reynolds BL 60 Pro a kokpit Team CW 1P je celkom v poriadku, najmä keď celá ponuka zostáva citeľne lacnejšia než u mnohých rivalov. Na mojej váhe BB sa ručička pri veľkosti M zastavila na 7,3 kg, teda o chlp viac než 7,2 kg udávaných značkou Merida. SRAM Red si nenápadne robí svoju prácu, zatiaľ čo Reynoldsy neustále kričia "rýchlejšie" a v kombinácii s aero kokpitom jazdca permanentne nabádajú, aby ešte trochu pridal.

Aby bolo jasné: Dobrovoľne tento projektil nevrátim. Hoci – existovala by aj nenásilná možnosť. Stavba presne podľa mojich predstáv, akési "Best of" troch špičkových modelov: farba ONE (Passion Red/Slate Grey), výbava TEAM (som a zostanem fanúšikom Dura-Ace, možno rovno s 13 rýchlosťami?) a kolesá z 10K, pretože Reynoldsy si ma naozaj získali. Dalo by sa?